GREEN DAY / história kapely

Život v štýle kalifornského punkrocku = GREEN DAY

Všetko sa to začalo v roku 1982, v kaviarni Johna Sweeta v Kalifornii. Tu sa prvý krát stretli Billie Joe s Mikeoma postupom času sa z nich stali naj kamoši. Spolu začali hrať staré metalové piesne napr. od Def Lepard alebo Van Halen. So svetom punku a punk-rocku sa zoznámili neskôr, hlavne vďaka Bay Area, kde pôsobili skupiny ako Dead Kennedy’s či Buck Naked. A tento svet ich tak zaujal že punkovému štýlu života zostali verní až dodnes (“Punk je životný štýl, ktorý som si pre seba vybral.” - Billie Joe Armstrong). V štrnástich rokoch Billie Joe napísal svoju vôbec prvú pieseň “Why do you want him?” (pieseň o nevlastnom otcovi, ktorého on ani jeho súrodenci nemuseli) a tak ked si v ‘87 našli bubeníka (John Kriftmeyer alias Al Sobrante) kapela mohla začať. Pomenovali ju Sweet Children a ich prvé vystúpenie sa uskutočnilo v Rod’s Hickory Pit (pracovala tam BJ matka). Stali sa celkom obľúbenými a tak hrávali v rôznych kluboch na Gilman street v Berkeley (Kalifornia). V 17 rokoch vydali svoje prvé EP-čko - “1000 Hours” už ako Green Day (meno si dali podľa svojej piesne “Green day” a znamená to deň kedy sa len húli). V tomto čase ešte členovia chodili na strednú a tá im prekážala v hraní hudby. Billie Joe teda zo školy odišiel deň pred svojimi 18. narodeninami a Mike úspešne zmaturoval. Odvtedy sa mohli začať naplno venovať hudbe a tak nasledovali ďalšie EP-čka “Sweet Children” a“Slappy” až to vyústilo do vydania ich prvého albumu “39/smooth” v 1990, ktorý sa neskôr v ‘91 premenoval na  “1039 Smoothed Out Slappy Hours“.Vyšiel pod miestnou značkou Lookout records.

Po vydaní albumu však nastal problém. Bubeník John Kriftmeyer sa rozhodol nechať Green Day plávať a odísť na výšku. Billie Joe a Mike tak boli opäť bez bubeníka. Našťastie sa spoznali s Tré Coolom, ktorý o ich stretnutí hovorí takto: “Šiel som do baru a zbadal som tam chlapíka s takou šialenou tvarou (Mikea) tak som si prisadol a dali sme sa do reči”. Tak vyšlo najavo že je bubeník a aj keď vtedy bubnoval pre skupinu Lookout rozhodol sa ju opustiť a pripojil sa k Billiemu a Mikovi. Billie Joe neskôr povedal že ak by John ostal v skupine neboli by tam kde sú dnes. Tak na ich nasledujúcom albume “Kerplunk” už môžme počuť veselo bubnovať práve Tré Coola a prispel aj vtipnou piesňou “Dominated Love Slave”.

V roku 1993 už mali Green Day za sebou 5 celoštátnych turné, pričom jazdili v starom bookmobile Trého otca a prespávali na podlahách u svojich fanúšikov. “Kerplunk” sa stal veľmi úspešným albumom na kalifornskej undergroundovej scéne, vďaka čomu si ich všimol producent Rob Cavallo a ponúkol im možnosť nahrať svoj ďalší album v Reprise records. Chalani sa rozhodli ponuku prijať a zapísali sa pod značku v apríli ‘93. A to bol prelomový bod v ich kariére.

Vydaním “Dookie”(“Hovienko”=) v 1994 spôsobili revolúciu v hudbe. Ich piesne o nude, masturbácii, húlení a čumení na telku si získali veľa mladých ľudí v Amerike a aj po celom svete. Green day vyjadrovali svoje dojmy na rovinu a tínedžerom sa páčilo že konečne niekto vystihol ich pocity. Tak nečudo že len v USA sa z “Dookie” predalo 8 miliónov kusov a nebolo ani prekvapením keď Green Day vyhrali grammy v kategórii “Najlepší výkon v alternatívnej hudbe”. Ich nečakaný pokrok okomentoval aj otec Tré Coola v Rolling Stone takto: “Na ich prvých 2 turné to bola skôr párty ako čokoľvek iné. Ešte stále krútim hlavou a vravím si: Ako to do pekla spravili?”

Nie všetkým sa však ich pokrok páčil....Ľudia na Gilman street chceli späť “svoj starý Green Day” a zvykli na nich pokrikovať “vypredaní” alebo “hlavný prúd”. Chalani si z toho však nič nerobili a už v roku 1995 im vyšiel ďalší album.

Hoci “Insomniac” (pôvodne sa mal volať “Jesus Christ Supermarket“, no tento návrh Billiemu neprešiel) nedosiahol úspech “Dookie“, Green Day dokázali že nie sú len jednosezónnym zázrakom.

Ďalšie tvrdenie o “trojakordových opiciach” Green Day vyvrátili albumom “Nimrod” (1997) k čomu určíte prispela inštrumentálka “Last Ride In” či nádherná akustická “Good Riddance(Time Of Your Life)”. Po úspechu “Nimrodu” sa však rozhodli Green Day pre pauzu, keďže všetci členovia vtedy začínali s rodinami a chceli si užiť života.

Vlny hudobného priemyslu Green Day opäť rozvírili až v roku 2000 so svojim albumom “Warning”. Tento sa zásadne líšil od ich predchádzajúcich, bol pomalší a musím povedať že aj popovejší. Azda najväčším hitom bol “Minority”, ktorý dosiahol prvé miesto v svetovej hitparáde.

Green Day však ani s “Insomniacom“, “Nimrodom” či “Warningom” neprekonali úspech albumu “Dookie” z ‘94 a tak sa po vydaní výberovky hitov “International Superhits” v 2001 a b-sidového albumu “Shenanigans” v 2002 zdalo že je s Green Day AMEN. Billie Joe sa síce zmieňoval o vytvorení akejsi punk-rockovej opery ale všetci to považovali za blbosť a Billieho za blázna. A tak nikto neočakával nasledujúci vývin udalostí.

21. Septembra 2004 uzrela svetlo sveta punk-rocková opera “American Idiot” a hneď o týždeň sa dostala na prvé priečky hitparád v predajnosti po celom svete. Album vyhral grammy za najlepší rockový album 2005 a hneď prvý singel “American Idiot” zaručoval úspech už len vďaka svojmu názvu =) . Nasledoval “Boulevard Of Broken Dreams”, ktorý neskôr získal grammy za najlepšiu nahrávku roka 2006 a takisto 7 cien na MTV video music awards. Ďalšie single “Holiday” - pieseň proti vojne či “Wake Me Up When September Ends” - pamiatka na BJ otca sa takisto stali hitmi. Napokon posledným singlom pochádzajúcim z albumu je 9-minutový “Jesus Of Suburbia”, na ktorý je skupina najviac hrdá.

Úspech “American Idiota” Green Day spečatili vydaním strhujúceho koncertného DVD “Bullet In A Bible”, ktoré je záznamom z dvoch megakoncertov v Milton Keys (UK), doplnenými rozhovormi so skupinou a ukážkami zo zákulisia.

Tým sa Green Day nadobro zapísali do dejín rockovej hudby a podmienili týždenníky ako Entertainment Weekly či Blender k výrokom: “Najvplyvnejšia skupina ich generácie” alebo “Green Day majú naďalej najlepšie živé vystúpenia v rockovej hudbe”.

15. mája 2009 kapele vyšiel zatiaľ ich posledný album "21st Century Breakdown", ktorý je v poradí ich ôsmym radovým albumom! Singel „Know Your Enemy“ však skupina vydala už 16. apríla 2009. Tento album je pokračovaním ich predošlého albumu American Idiot. Obsahuje 18 piesní, ktoré sú rozdelené do 3 častí. Na albume sa ako producent podieľal Butch Vig, ktorý produkoval slávny album skupiny Nirvana - Nevermind.

Oproti American Idiot je album menej rebelantský, cítíť v ňom veľký vlpyv melodiky BEATLES a textovo sa zameriava sa skôr na príbeh 2 mladých ľudí, a to Christiana a Glórie, ktorý sa dostávajú do konfliktu s Amerikou a jej kultúrou, ktorá je autoritatívna a manipulujúca. V takomto svete, plnom lží a prázdnych sľubov, hľadajú si cestu a nevedia kadiaľ ísť. Texty sú tiež omnoho vyspelejšie, v niektorých pasážach je hudba skôr pop punková, inokedy inklinuje ku klasickému rocku.

Aj po 19 rokoch účinkovania na hudobnej scéne Green Day stále dokážu pritiahnuť na koncerty davy ľudí a čas ukáže že sa stali naozajstnou hudobnou legendou a silno žiariacou hviezdou na rockovom nebi.

Zdroj: www.fungreenday.estranky.sk